sobota, 14. novembra 2015

Shadows of Love




Keď sú ľudia smutní, pretože ich práve niekto odmietol, príliš veľmi radi sa sťažujú na to, aká je láska boľavá.

...

Iní zase hovoria, že láska k blízkym je to, čo ich drží nad vodou, keď sa im predstavy o ideálnom živote rúcajú priamo pred očami ako skladačka z lega.

...

Vždy som sa sama seba pýtala, ktorej z týchto dvoch ciest by som sa mala pridržiavať a veriť jej. Moja nie celkom dávna skúsenosť mi dopomohla k tomu, aby som si vytvorila svoj vlastný pohľad na vec.

Volám sa Maria a toto by mal byť príbeh o tom, ako som vo svojich osemnástich spoznala človeka, na ktorom mi záleží.

...

štvrtok, 5. novembra 2015

Žeby sme sa konečne dočkali pokroku?

Takmer po roku sa ozýva nezvestný človek žijúci vo svojej vlastnej Narnii!

Nemôžem však povedal, že by som si robila nejako veľké výčitky preto, že som nemala čas blogovať. Niečo v tomto štýle by som so všetkým sebavedomím mile rada napísala, no sama veľmi dobre viem, že by to pravdepodobne nebola ani len z časti pravda. Možno mi nebudete nikto veriť, ale naozaj za posledné obdobie nebolo pomaly jedného dňa, kedy by som nepremýšľala o tom, čo by som so svojim blogovaním mala spraviť a ako sa znova vrátiť do tohto sveta. Verte mi, mne je medzi blogermi naozaj dobre, lenže za posledný rok a pol (možno to bolo aj viac) som akosi stratila svoj pôvodný štýl a vkus pre písanie. Pred rokom aj niečo sme mali psíka, ktorého nám, žiaľ, nakoniec vzali a potom to so mnou šlo v skutku už len dole vodou. Nemala som na nič chuť a štvrtý (maturitný) ročník som začala najhoršie ako sa len dalo a všetko nasvedčovalo tomu, že nie som celkom v poriadku. Na moje nešťastie alebo možno aj šťastie si to nikto nevšímal a už vôbec nie moji rodičia, ktorým o svojich známkach už nejaký ten rok nehovorím poriadne. Oni nakoniec videli len výsledok na vysvedčení, ktorý sa mi nakoniec podarilo za obrovského premáhania vytiahnuť na veľmi dobré známky.

nedeľa, 24. mája 2015

Anjel strážny


ANJEL STRÁŽNY

Počula som už všeličo o anjeloch strážnych. Niektorí tvrdia, že niečo také, ako bytosti, ktoré dozerajú na naše činy a strážia nás pred všetkým zlým, sú len ľudským výmyslom a v skutočnosti nemôžu existovať. Druhí sú zasa zarytými zástancami teórie o nadprirodzených bytostiach, ktoré stoja nad vybranými ľuďmi a chránia ich pre nešťastím akéhokoľvek druhu.
Ak si myslíš, že som osoba, ktorá by sa jednoznačne dokázala zaradiť do jednej z týchto skupín, tak si na omyle. Po zopár udalostiach, ktoré sa udiali v mojom živote som si jednoducho začala uvedomovať veci, ktoré som si dovtedy nevšímala a jednoducho ich prehliadala aj napriek tomu, že som ich mala priamo pod očami.

štvrtok, 21. mája 2015

Konečne po všetkom

Milý môj čitateľ, ktorého myška znova zablúdila na odkaz môjho blogu, aby sa presvedčil, či som náhodou nevydala nejaký nový článok alebo nedala o sebe vedieť prostredníctvom nejakých tuctových ospravedlnení.

Tak si sa naozaj dočkal toho slávneho dňa! Nejdem sa však ospravedlňovať, ani nič podobné, pretože si nemyslím, že by na to bol nejaký závažný dôvod. Síce som si vedomá toho, že ak by som bola veľmi chcela, bola by som si našla čas a splácala nejaký článok. Verte však tomu, že by som sa k tomu musela slušne premáhať, aby som niečo napísala. Najradšej píšem, keď je atmosféra upokojená a uvoľnená a nie, keď som nervózna a nemám žiadne nápady na písanie. :) A práve tu nastáva moment kedy by ste sa mali začať tešiť, pretože moje stresy a chvíľky napätia skončili.

sobota, 24. januára 2015

Sľub - 2. kapitola

Už pár dlhých dní sa len tak bezúčelne plavíme morskými vodami a nechávame sa unášať bez toho, aby sme vedeli kam máme vlastne namierené. Kapitán sa rozhodol, že tentoraz poputujeme bez toho, aby sme si vopred určili nejaký smer. Neviem, či to bol akurát najlepší nápad, keďže človek nikdy nemôže vedieť, kam vietor loď zavedie, ale budiž, je to jeho rozhodnutie.
Zhlboka sa nadýchnem a nakloním sa trocha viac cez zábradlie. Do nosa mi udrie silná morská vôňa. Cítim, ako sa mi na tvári rozťahuje široký úsmev. V podstate milujem, keď sa len tak plavíme. Ale teraz sa mi zdá, že už dlho sa nič nedialo.

piatok, 16. januára 2015

Sľub - 1. kapitola

Kuchyňa je asi jediné miesto, na ktorom sa cítim bezpečne a môžem sa spoľahnúť na to, že nech by sa stalo čokoľvek, situáciu nejako zvládnem. Pobyt v kuchyni ma vždy vracia o pár rokov
dozadu, keď ešte žili moji rodičia...
...vlastne.. vtedy bolo ešte všetko celkom inak, než je dnes. Keby mi ktokoľvek za tých čias povedal, že jedného dňa budem dobrovoľne variť na pirátskej lodi, s najväčšou pravdepodobnosťou by som sa na mieste zvrtla a odkráčala od neho čo najďalej. Bolo to nerálne. V našej dedine ľudia pirátov nenávideli a bojovali proti nim.. až jedného dňa… všetko sa zmenilo… a to doslovne…

sobota, 10. januára 2015

Sľub - prológ


Tma. Verná spoločníčka zakrádajúca sa svojim pomalým krokom za dňom. Spoločne tvoria nerozdeliteľnú dvojicu. Nesie mnohé mená. Niektorí jej hovoria noc, iní zase temnota. V skutočnosti je však celkom jedno, ako tmu nazveme, vždy zostane sama sebou. Nezmení sa....